MINERÁL.CZ

Na začiatku leta 2006 sme sa dohodli,že pôjdeme na niekoľko dní na Stredné Slovensko. Stanovali sme v Rochovciach na dvore Marekovho bývaleho spolužiaka.

Ochtiná:

Naša prvá lokalita bola hneď "pod nosom," tak sme zhodili stan, spacáky a batožinu, trošku zaplnili naše hladné žalúdky a šli. Išli sme približne 2Km ,kým sme nedošli k rieke, ktorú sme museli prebrodiť, potom prejsť cez neveľké haldičky a vyjsť obrovským a strmým kopcom ,a potom ešte nánsť štôlne ,v ktorých náš elitný tým(Marek,Miro a ja) mal nájsť krásne vzorky Smithsonitu a Ceruzitu.

Našli sme prvú štôlňu, v ktorej sme hneď po vstupe pochopili,že je "zrelá" na spadnutie, no túžba po pekných mineráloch bola silnejšia ako obavy zo zavalenia. Po niekoľkých metroch sa už trebalo plaziť, no netrebalo sa však plaziť ani extrémne ďaleko , lebo po minútke ošúchavania sa o balvany to bolo absolútne nepriechodné.

Rozhodli sme sa, že skúsime ešte šťastie v štôlni ,ktorá bola asi 20 metrov nad prvou. V nej to už vyzeralo oveľa pevnejšie a stabilnejšie ,no bolo v nej dosť mokro a hlavne extrémne veľa bahna.

Prešli sme ju úplne celú, ale žiaden minerál sme nenašli, pravda okrem krasových javov (aragonitové kvaple). Po zlezení tejto bane sme sa vybrali ešte kopať na haldy, ale okrem jedného ceruzitu s xx 6mm sme nič, čo by stálo za zmienku nenašli. Nedá sa presne povedať, že toto nálezisko je v Rochovciach , pretože sa nachádza na polceste medzi obcami Ochtiná a Rochovce , presnejšie 2km SZ od Ochtinej na ľavom brehu potoka Štítnik.

Nižná Slaná:

Ďalší deň sme strávili v Nižnej Slanej, kde sme však nemali povolenie na vstup do bane ,tak sme si iba urobili nejaké fotky areálu a tam to skončili, inak povedané, odbabraný deň;).

Jelšava:

Hneď po príchode ku nášmu táborisku sme začali vybavovať vstup do bane v Jelšave. Jelšava sa môže popýšiť baňou aj kameňolomom ,v ktorom sa nachádza prevažne dolomit, a to vo forme lupeňov do 2cm,ale aj kryštálikov s xx maximálne 1cm. V kameňolome sa však už nepracuje. Podľa najnovších štúdií je v jelšavských baniach zásoba minimálne na ďalších 40 rokov.

Vybaviť povolenie na vstup bolo veľmi obtiažne ,pretože si nás "posúvali" z jedného oddelenia na druhé ,až po niekoľkých hodinách sme zavolali riaditeľovy bane, a ten našu návštevu po chvíľke prehovárania schválil.

Ráno sme vstali ,dostavili sa na miesto, porozprávali sa s niekoľkými banníkmi ,ktorý nám povedali ,že sa práve objavila porucha, čiže sme mali šťastie, lebo v hĺbke v ktorej ťažia ,sú poruchy viac-menej ojedinele. Obliekli sme sa a šli do bane. Pred baňou nás čakal banník s autom, v ktorom sme sa dostali až priamo na miesto výskytu poruchy. Pri pohľade na dutinu plnú dolomitových kryštálikov s xx 1cm a rozmerom dutiny podľa našich odhadov minimálne 50x50cm netrebalo veľa hovoriť ,a hneď sme sa k nej pokúšali dostať. Vedeli sme , že nemáme veľa času ,pretože banník, ktorý nás sprevádzal bol dosť nervózny. Hornina bola veľmi tvrdá, a to nám celú prácu len sťažovalo. Po hodine pasovania sa s tvrdou horninou sa bohu žiaľ naša dutina rozletela na niekoľko častí. Banník bol spokojný, lebo to veštilo len skorý koniec akcie. Ešte nás odviedol za ostatnými banníkmi ,lebo sme sa chceli od nich kúpiť iné minerály, ale nanešťastie nemali. Boli sme spokojný ,že máme aspoň také dolomity , ako sme našli a po umytí sme zistili že sme s nimi celkom spokojný ,aj keď by sme boli určite oveľa šťastnejší ,keby sme vybrali celú dutinu.

Do kameňolomu sme mali možnosť ísť ,ale už sa nám ani veľmi nechcelo, kôli tomu, že sme boli unavený ,a že bolo veľmi horúco.

V ten istý deň sme sa rozhodli ísť domov a dohodli sa, že do kameňolomu pôjdeme budúci rok, teda v roku 2007

.